Ako účinkujú očkovacie látky

Očkovacie látky účinkujú tak, že stimulujú odpoveď imunitného systému na vírus alebo baktériu. Tá sa zapíše do tzv. pamäte imunitného systému. Vďaka imunitnej pamäti si telo zapamätá konkrétny vírus alebo baktériu a dokáže sa proti nim brániť a predísť chorobám, ktorú môžu vyvolať.

Väčšina očkovacích látok obsahuje oslabenú alebo inaktivovanú (usmrtenú) formu vírusu alebo baktérie, respektíve malú časť vírusu alebo baktérie, ktorá nemôže vyvolať ochorenie. Nazýva sa antigén.

Ak osoba dostane očkovaciu látku, jej imunitný systém rozpozná antigén ako cudzí. To aktivuje bunky imunitného systému, aby zneškodňovali vírusy alebo baktérie spôsobujúce ochorenie a vytvárali proti nim protilátky.

Aktivujú sa tak aj imunitné bunky, nazývané T-bunky a B-bunky v krvi, v kostnej dreni a v celom tele.

Ak sa osoba neskôr dostane do kontaktu s vírusom alebo baktériou, jej imunitný systém si na ne spomenie.

Môže začať produkovať správne protilátky a rýchlo aktivovať príslušné imunitné bunky, aby mohli usmrcovať vírusy alebo baktérie. Tým je osoba chránená pred chorobou.

Rôzne očkovacie látky poskytujú rôznu úroveň ochrany. Dĺžka trvania ochrany závisí aj od cieľového ochorenia. Niektoré očkovacie látky poskytujú ochranu pred určitým ochorením iba krátko a môže sa vyžadovať posilňovacia dávka. Existujú aj také, ktoré chránia pred ochorením po celý život.

Očkovanie nechráni iba zaočkovaných ľudí. Znižovaním rizika infekcie sa nepriamo chránia aj neočkovaní ľudia v komunite, ako sú deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli zaočkované, alebo ľudia s oslabeným imunitným systémom.

Kolektívna imunita (doslova tzv. stádová imunita) vzniká, ak sa zaočkuje dostatočný počet ľudí v jednej oblasti.

Ľudia, ktorí získajú imunitu prekonaním konkrétneho ochorenia, však môžu:

  • vystaviť iných ľudí tomuto ochoreniu,
  • vystaviť samých seba riziku závažných komplikácií pri ťažkom priebehu ochorenia.
How vaccines work
1. Antigén 2. Protilátky 3. Imunitná odpoveď

Proteínové vakcíny

Vakcíny na proteínovej báze obsahujú malé čiastočky proteínu vírusov alebo baktérií, ktoré imunitný systém rozpozná ako cudzie.

Patria medzi ne dobre známe očkovacie látky proti chrípke, tetanu a čiernemu kašľu.

Tieto očkovacie látky obsahujú proteíny z povrchu vírusu. Proteíny umožňujú vírusu, aby sa prichytil na ľudskú bunku a infikoval ju. Proteíny vo vakcínach sú vyrobené umelo v laboratóriu a dokážu iba stimulovať imunitný systém, ale nemôžu vyvolať infekciu ani ochorenie.

Proteínové vakcíny zvyčajne obsahujú látky nazývané adjuvansy. Slúžia na posilnenie odpovede imunitného systému na vakcínu a zvyšujú ochranu.

Proteínové vakcíny sa používajú už veľa rokov.

Európska únia (EÚ) nedávno schválila nové proteínové vakcíny, medzi ktoré patrí aj očkovacia látka proti ochoreniu COVID-19.

mRNA vakcíny a vakcíny na báze vírusového vektora

mRNA vakcíny a vakcíny na báze vírusového vektora obsahujú namiesto proteínu pokyn pre ľudské bunky, ako vyrobiť antigénový proteín. Tento pokyn sa nachádza v jednej alebo dvoch podobách:

  • ako molekula nazývaná mediátorová ribonukleová kyselina alebo mRNA,
  • ako genetická informácia v prenášaná vo víruse alebo neškodnom vektore, modifikovaná tak, že nemôže vyvolať ochorenie.

Ak sa osobe podá vakcína s molekulou mRNA alebo na báze vírusového vektora, niektoré z jej buniek prevezmú pokyny. Tieto bunky potom počas krátkeho obdobia vytvárajú antigén, a potom molekulu mRNA alebo neškodný vírus rozložia.

Keď imunitný systém rozpozná antigénový proteín produkovaný v bunkách vlastného tela ako cudzí, aktivuje imunitné bunky a vytvára protilátky.

Vedci pracujú na vývoji mRNA vakcín a vakcín na báze vírusového vektora už desaťročia, pričom významný pokrok sa dosiahol v 2010-tych rokoch.

Vďaka ďalším snahám na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020, prvé štyri vakcíny proti COVID-19 povolené v EÚ boli mRNA vakcíny alebo vakcíny na báze vírusového vektora.

Viac informácií o týchto vakcínach a o tom, ako ich schválila EÚ, sú k dispozícii tu: Očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19.

Type of content
Page last updated 6 apr 2022